Pitný režim rozdelil ľudí na dva tábory. Jedni ho dodržujú, aby predišli obávanej dehydratácii a pijú priemerne 3 – 4 litre tekutín denne. Najlepšie čistej vody. Ak tá nie je po ruke, poslúži aj balená, v PET fľašiach. Druhí sú názoru, že stačí, keď sa napijú, ak sú smädní. Veď predsa ani pes si neusrkáva vodu po celý deň, ale poriadne sa napije, keď na neho príde smäd. Na to ten reflex predsa má.

Pre a proti

Argumentovať sa dá aj jednému, aj druhému názoru. Pražskí lekári tvrdia, že nič také ako pitný režim neexistuje. Zdravý človek sa má napiť, keď je smädný. Inak je to cesta k poškodeniu zdravia a podpora reklamy výrobcov balených vôd a limonád. Dodržiavanie pitného režimu sa stalo bežnou rutinou a lekári sa už stretávajú s jeho negatívnymi následkami. Plastický chirurg z nemocnice v centre Prahy mal pacientku, ktorá mala po operácii nosa, v zahojenom stave, nemenný opuch tváre. Keď pátrali po príčine, vysvitlo, že žena vypije priemerne 4 litre vody denne. Najhorším príkladom snáď je, keď sa z obavy z dehydratácie stane závislosť na dodržiavaní pitného režimu. Človek má v tomto prípade stály pocit smädu a sucha v ústach. Keď sa napije, dostaví sa najmä psychická úľava a upokojí sa.

Naopak, zástanci pitného režimu argumentujú hlavne tým, že tekutiny prospievajú pokožke, obličkám, prosto celému organizmu. Pitím hydratujete pleť, zlepšujete jej vzhľad i stav. Vypite pred každým jedlom veľký pohár vody. Pite, aj keď nemáte smäd. Pite, voda vyplavuje z vášho tela toxíny. Veď sú na to, dokonca, aj aplikácie na stiahnutie. Skrátka, treba vypiť denne minimálne dva až tri litre tekutín, inak nie ste zodpovední a nevážite si svoje zdravie. Túto informáciu si osvojili a považujú ju za vedecky dokázanú a pravdivú.

Komu veriť?

Tak ako to vlastne je? Ako spoznať, kedy je čas sa naozaj napiť a kedy ide len o pocit, že by ste sa napiť mali, lebo sa o tom všade vraví? Pocit smädu vyvoláva hypotalamus v dôsledku zvýšenej koncentrácie sodíka v krvnej plazme. Ďalej aj baroreceptory, ktoré vytvárajú pocit smädu, keď je krv zahustená. A v neposlednom rade tiež receptory v hltane a dutine ústnej, ktoré informujú o jej suchosti. Lenže práve tieto receptory sú nadmerným príjmom tekutín narušené a častokrát vyvolajú falošný pocit smädu. Ľudská biochémia teda nenápadne naznačuje, na koho stranu sa prikloniť. Už – už by ste si tú fľašku s vodou vytiahli z kabelky a zahodili, však? Ďalšie štúdie ale vravia, že smäd sa dostaví až potom, ako je dehydratované jedno percento z vašej telesnej hmotnosti. Takže napiť sa, keď pocítite smäd, je neskoro. Jednoznačná odpoveď neexistuje. Možno aj v súvislosti s pitným režimom platí, že pravda vždy býva niekde uprostred.